Sen jednej noci

Autor: Ivan Polák | 15.10.2011 o 22:20 | (upravené 15.10.2011 o 22:56) Karma článku: 6,17 | Prečítané:  737x

Sen jednej noci, alebo pohľad obyčajného človeka na udalosti v utorok 11.10.2011 v noci na slovenskej politickej scéne a trpké zaspomínanie si na očakávania po voľbách v roku 2010. V noci 11.10.2011 som si zaspomínal na deň volieb, ale hlavne na noc po 22:00 hodine, keď som celú noc (za čudných pohľadov ostatných členov mojej rodiny :-) pozeral najprv odhady a potom prvé výsledky, prepočítaval, či SDKU+KDH+MOST-HID+SAS budú mať viac hlasov ako SMER+SNS.

K založeniu blogu ma prinútila noc z utorka 11.10.2011 na stredu. V túto noc som si zaspomínal na deň volieb, ale hlavne na noc po 22:00 hodine, keď som celú noc (za čudných pohľadov ostatných členov mojej rodiny :-) pozeral najprv odhady a potom prvé výsledky, prepočítaval, či SDKU+KDH+MOST-HID+SAS budú mať viac hlasov ako SMER+SNS. Keď boli s konečnou platnosťou vyhlásené výsledky volieb, dúfal som, že predstavitelia týchto 4 strán sa rýchlo dohodnú, nechápal som prezidenta, keď zbytočne naťahoval čas, a nepoveril hneď pani Radičovú zostavením vlády. Bol to super pocit, keď vznikla vláda, mal som od nej veľké očakávania. Vždy som volil pravicu, najprv SDKU, teraz SAS, takže hlavne jej ministrov som sa snažil sledovať a fandil som im, najmä pánovi Galkovi.Nehovorím, že táto vláda počas jej vládnutia nespravila prúsery, odkazovanie si cez média sa mi vôbec nepozdávalo. Voľba generálneho prokurátora a kauza s Daňovým riaditeľstvom ma nahnevali, ale stále som si hovoril, že sa to nedá porovnávať s minulou vládou, že snáď je to posledný prešlap.

Tušil som, že euroval bude prúser, hlavne keď pani Radičová zmenila názor (podľa mňa to nie je nič zvláštne, určite mala na to vplyv aj jej funkcia, názory ekonómov, s ktorými sa stretávala, a aj názory politikov z EU). Nerobí mi problém priznať, že som sa mýlil a teda, že názor na nejakú vec som zmenil, takže v tom ja nevidím žiadny problém.

Nesúhlasím s eurovalom, myslím si, že je to zlé riešenie, aj keď som pochopil, že to nie je o Grécku. Nepáči sa mi ani argument, že je to najlepšie so zlých riešení a ani, že iné riešenie nikto nenavrhol. Grécku by som v živote nepožical ani cent, myslím, že informácií prečo nie, bolo už publikovaných dosť - odd šafárenia a zadlžovania štátu, garantovanie doživotnej práce pre štátnych úradníkov v ústave, poberania dôchodkov mŕtvimi dušami, gréckym národným športom neplatenia daní, cez výšku dôchodkov, platy gréckych poslancov, preplácanie hypoték, leasingov na autá pre poslancov, až po všetky kontroly MMF, EU, a iných inštitúcií, ktoré nikdy neskončili s pozitívnym výsledkom, ale s dovetkom, že aj tak grécko pravdepodobne ďaľšiu tranžu peniažkov dostane.

Je obrovský tlak najmä Nemecka a Francúzska (každý vie, že je to tlak nemeckých a francúzskych bánk vlastniacich toxické dlhopisy) aby grécko neskrachovalo. Keď sa pod pokrývkou eurovalu začalo tlačiť na ďalšiu centralizáciu EU, na vznik ďalších inštitúcií EU, dúfal som, že sa nájde nejaký štát, ktorý celý tento euroval pošle tam kde patrí-do zabudnutia. Na druhej strane chápem aj argumenty zástancov, že sme malý štát, otvorená ekonomika orientovaná na export, a teda ak bude príliš veľa štátov EU v krachu, u nás vyrobené autíčka nebude mať kto kupovať, a dopad na slovenskú ekonomiku bude väčší ako je náš príspevok do eurovalu.

Vstupom do EU, ale hlavne vstupom do menovej únie a teda prijatím eura, je každý štát troška zodpovedný aj za konanie iného štátu, a bohužial sme teda aj my zodpovední za konanie gréckych politikov, ktorí klamali posledných 20 rokov, konali absolútne nezodpovedne a dostali Grécko tam kde je. EU doteraz nemala (a podľa mňa ešte stále nemá) dostatočné mechanizmy aby sa mohli štáty medzi sebou dostatočne kontrolovať, takže zodpovedáme za niečo, čo nevieme ani ovplyvňovať a bohužial ani kontrolovať. Jedinou možnosťou ako sa zbaviť uvedenej slepej zodpovednosti je vystúpenie z menovej únie a návrat k slovenskej korune.

Napriek všetkému si netrúfam povedať o odporcoch eurovalu, že nevedia uvažovať so zdravým rozumom, alebo že sú ovce, ktoré podľahli masírovaniu verejnej mienky a tlaku, či už médií alebo EU. Mám pocit, že v EU aj na svete je rovnako neromovaných ekonómov, ktorí sú za, ako tých čo sú proti :-).

Sledoval som všetky výstupy s rokovaní dvoch táborov koalície - na jednej strane SDKU+KDH+MOST-HÍD a na druhej strane SAS, stále som dúfal, že sa dohodnú. Osobne si myslím, že je to tak principiálna otázka, že spojiť hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde mi vôbec nepripadá zvláštne, najmä preto, že sa obávam, že tých rozhodnutí ohladne mechanizmov proti kríze ako je pripadné jeho navyšovanie, bude v blízkej budúcnosti viac, a pri každom hlasovaní absolvovať hádku týchto dvoch táborov, stresovanie verejnosti, nie je bohviečo. Samozrejme, zahlásenie uvedeného spojenia hlasovania pánom Miklošom bez prítomnosti pani Radičovej je slušne-jemne povedané podraz, ktorý sa určite medzi priateľmi :-) nerobí.

Myslím si, že ponuka schválenia eurovalu ako mechanizmu (tak aby sme ostatné štáty neblokovali), s možnosťou hlasovania o každej jednej pôžičke samostatne, bola ponuka dobrá, a mala ju SAS akceptovať, najmä keď bolo jasné, že spomínaný tlak na SMER zo strany euro-socialistov neprichádza (bolo jasné, že euro-socialisti počítajú s opakovaním hlasovania ak bude prvý pokus neúspešný). SAS si musela byť vedomá dôsledkov svojho hlasovania, a teda následného pádu vlády, a predčasných volieb. Vyhlásenia predstaviteľov SAS, ktoré boli po hlasovaní o eurovale, v zmysle vychladnutia zvyšných koaličných partnerov (SDKU+KDH+MOST-HÍD) boli úplne amatérske, nakoľko asi by aj mne prešla trpezlivosť. Každému, kto sleduje politiku muselo byť od začiatku jasné, že sa to inak nemože skončiť, len predčasnými voľbami, na ktoré sa už pán Fico celý trasie.

Otázka, ktorú si musí položiť každý sympatizant SAS a teda si ju kladiem aj ja, či to všetko stálo za to, odstaviť vládu, ktorá mala podľa mňa potenciál niečo pre slovensko za štyri roky urobiť, len preto, aby sme na 48 hodín oddialili schválenie eurovalu. Áno, je jasné, že poslanci SAS hovorili, že sú proti, a že ako oni hovoria "neohli chrbát", a teda hlasovali proti, ale všetko je otázka definovania priorít.

Ak by SAS akceptovala dohodu, mohol byť schválený euroval, mohla v ňom byť bezpečnostná poistka o hlasovaní o každej pôžičke, a vláda mohla pokračovať ďalej. Všetkým poslancom SAS muselo byť jasné, že euroval tak-či-tak prejde, a tak sa aj stalo, prešiel, prešiel bez poistky, a ešte k tomu máme niekoľko bonusov 1. nového národného hrdinu - predsedu strany SMER, 2. predčasné voľby (vyhodených 10 miliónov eur), 3. pravdepodobne nulový koaličný potenciál strany SAS (ale tu radšej nikdy nehovor nikdy) a hlavný bonus, 40% podporu pre SMER ako už teraz jasného víťaza volieb.

Sumarizácia aktuálnej slovenskej politickej scény je pre mňa jednoduchá - SDKU nevolím, predsa len tie vláčiky, skupinka, kupovanie poslancov, a naposledy daňové riaditeľstvo stačilo, náboženstvo a politika sa podľa miešať nemajú, takže KDH nie, a SAS u mňa skončila, nie pre odmietnutie eurovalu, ale pre neurčenie si jednoduchých priorít, tak ako by som si ich určil ja, keby som tam bol - radšej schválený euroval pod kontrolou, ako pád vlády, euroval bez kontroly a návrat SMER-u.

Sú dva faktory, ktoré prehovoria do výsledkov volieb - prvý "menší" je skupina okolo pána Matoviča a jeho nová strana OĽ, a druhý "väčší" je možnosť, že si pani Radičová založí vlastnú stranu. Čo je ale najhoršie, medzi elektorátom je teraz obrovská skupina znechutených a sklamaných pravicových voličov (do tejto skupiny patrím momentálne aj ja), ktorí nevedia koho majú voliť a pravdepodobne ani voliť nepôjdu, čo samozrejme vyhovuje najmä strane SMER, ak nevznikne nejaká nová strana, zostáva už len otázka "nechce niekto založiť skutočnú pravicovú stranu, tak troška liberálnu a euro-skeptickú ?" a možno ďalšia otázka, nechce niekto uz skutočne objektívne začať diskutovať o výhodách a nevýhodách používania eura.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?